Nedeľa Božieho slova

nedela Bozieho slova logo

Nedeľa Božieho slova

Čítaj viac ...

Komentáre

rok bozieho slova logo

Rok Božieho slova

Komentáre

Čítaj viac ...

Rok Božieho slova

plagat Genezis

Aktivity v Roku Božieho slova

Čítaj viac ...

Knihy v r. Božieho slova

rozpravaj-mi-o-biblii 

Rozprávaj mi o Biblii

Čítaj viac ...

KBD v médiách

logo final3 

KBD v médiách

Čítaj viac ...

obr11. čítanie: Lv 19,1-2.17-18

Pri slove „svätý“ sa nám s veľkou pravdepodobnosťou vybaví v mysli postava muža či ženy z minulosti, čnostného života, zobrazovaná so svätožiarou, a umiestnená niekde vo výklenku či na piedestáli. Ak však Boh cez Mojžiša vyzýva starozákonný ľud, aby bol svätý, ako je on, Boh, svätý, nemá na mysli posmrtné svätorečenie. Svätosť v chápaní Knihy Levitikus značí vyhradenie, oddelenie pre Boha. V pravom slova zmysle je „svätý“ iba Boh (Iz 6,3); oddelený od všetkého nedokonalého a pozemského, svätý vo svojej jedinečnosti. Vyvolený národ dostáva za úlohu stávať sa svätým, oddeleným pre Pána. Inými slovami má zotrvať v jeho blízkosti, oddeliť sa od toho, čo nie je v súlade s ním. Tak to vysvetľuje on sám cez Mojžiša:  „...lebo ja, Pán, som svätý, a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji“ (Lv 20,26).

Konkrétnym spôsobom sa svätosť vyjadruje cez lásku k blížnemu. Hoci chápanie toho, kto má byť považovaný za „blížneho“, nebolo v židovskej interpretácii vždy jednoznačné, predsa sa ukazovalo, že to nemá byť len príslušník vlastného národa, ale skôr každý človek, ktorý nejakým spôsobom križuje moju životnú cestu. Za povšimnutie stojí, že ako prejav lásky k blížnemu sa zdôrazňuje neprechovávať hnev. Nie nenahnevať sa, ale nenosiť v srdci nenávisť, nenechať ju tam zakoreniť. Svätosť značí teda dať vzťahu s blížnym novú šancu. Opakovane. Tak ako ju dáva Boh mne. To robí blížneho naozaj „blízkym“, a súčasne približuje k Bohu.

Čítať ďalej...

863906671. čítanie: Sir 15,16-21

Boh rešpektuje slobodu človeka. Ide o jednu z právd, ktoré predstavuje Sv. Písmo už v príbehu prvých ľudí v Knihe Genezis. „Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa“ (Sir 15,14) píše i Sirachovec, a pripomína, že Božie prikázania sú darom (15,15). Mimochodom, spis nesie meno po nábožnom židovi, Jezusovi ben Sirachovi, ktorý patril v druhom storočí pred Kristom do kruhu vzdelancov a túžil odovzdať získanú múdrosť generácii mladých, najmä tých, čo odišli do cudziny (Egypta). Kniha, ktorá je do značnej miery súborom krátkych múdroslovných výrokov, má v úmysle podnietiť (nielen) mladého človeka rozhodnúť sa pre cestu múdrosti, ktorá pochádza od Boha.

Sirachovec však nekonštatuje iba slobodu človeka rozhodnúť sa. Dodáva k tomu dve dôležité skutočnosti. Po prvé, rozhodnúť sa pre dobro – teda vernosť Božím usmerneniam – je v moci človeka. Ako Boh hovorí na inom mieste, jeho príkazy nie sú vysoko ani ďaleko, ale sú „v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil“ (Dt 30,14). Vždy, keď si človek volí dobro, realizuje to, čo je povolaný byť. A po druhé, Sirachovec pripomína, že Boh nie je ľahostajný voči tomu, čo si človek zvolí. „Nikomu nedáva súhlas, aby hrešil“. Boh jednoducho chce, aby si človek zvolil cestu života (stojí za to prečítať si Dt 30,15-20). Boh ale nenúti. Rešpektuje slobodu.

Čítať ďalej...

sol1. čítanie: Iz 58,7-10

Svetlo, ktoré dokáže prežiariť naoko frustrujúcu situáciu, zapaľuje v spolupráci s Božou milosťou človek. Možno i tak by sa dalo súhrnne vyjadriť posolstvo úryvku z Izaiáša, adresované frustrovaným navrátilcom z babylonského zajatia. Vystriedalo sa už niekoľko zím od ich návratu plného optimizmu, no ukázalo sa, že nie všetko ide ako po masle. Stále mnohé veci nefungovali tak, ako by všetci chceli a túžili. Snažili sa o zveľaďovanie dobier – a bieda. Bolo to frustrujúce. Prorok do toho vstupuje na Boží podnet a ukazuje iný prístup. Nabáda nemyslieť iba na seba. Tí, ktorí sa zaoberajú len svojou biedou, majú otvoriť oči pre potreby núdznych: „Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu...“ Inými slovami: Podeľ sa. Buď súcitný. Vtedy objavíš svetlo, ktoré zahojí ranu frustrácie. Prinajmenšom svetlo pochopenia, že veci sa nemenia samé od seba, ale každý jeden človek je pozvaný priložiť ruku k spoločnému dielu. A prosba k Bohu už nebude pasívnym očakávaním všetkého ako na podnose, ale tvorivou spoluprácou s jeho milosťou.

Čítať ďalej...

nedbozslov1. čítanie: Mal 3,1-4

Spis proroka Malachiáša (5. stor. pred Kr.) uzatvára zbierku tzv. malých prorokov, teda relatívne kratších dvanástich prorockých spisov, ktoré sú v hebrejskom origináli uvedené na jednom zvitku. Meno Malachiáš značí doslova „môj posol“, výraz, ktorý sa objavuje na začiatku kap. 3: „Hľa, ja posielam svojho anjela [doslova môjho posla], aby mi pripravil cestu“. Pravdepodobne tým anjelom/poslom je teda samotný prorok, ktorý oznamuje príchod Pánovho dňa. Ide o deň, ktorý sa v biblických dejinách stal obrazom súdu – preto sa vzápätí v úryvku objavujú odkazy na čistenie vzácnych kovov od znehodnocujúcich prísad ako odkaz na vnútornú očistu, ktorú Boh pri svojom príchode uskutoční. Prorok nalieha na pripravenosť, ktorá sa má pretaviť do postoja „spravodlivosti“.

Čítať ďalej...

rybarVhodné prečítať pred lekciami danej nedele

     Iz 8,23b–9,3 V prvom čítaní z proroka Izaiáša počúvame ako v 8. stor. pred Kr. obávaní Asýrčania dobyli Galileu a časť jej obyvateľov odvliekli do zajatia. Prorok vidí tento kraj zahalený do hlbokej temnoty, ktorú priniesla vyčíňajúca smrť a zloba. No do tejto tmy zažiari Božie svetlo a radosť vystrieda smútok: tým svetlom bude nečakaný zrod zbožného kráľa Ezechiáša, či neskoršieho kráľa Joziáša z Dávidovho rodu (Iz 9,5). Ich nástup na trón bude ako východ slnka, keďže prinesú úľavu a neskôr aj oslobodenie od Asýrčanov. Boh tak láme symboly poroby: jarmo, brvno a palicu utláčateľa ako voľakedy cez smelého sudcu Gedeona a jeho skromné vojsko porazil obávaných Madiánčanov (Sdc 7,14n). Toto mesiášske proroctvo sa ideálne naplní v Kristovi a v jeho slove o kráľovstve, ktoré ako prví začujú Galilejčania.

Čítať ďalej...

rok bozieho slova logo1. čítanie: Iz 49,3.5-6

Úryvok z druhej piesne o Pánovom služobníkovi (Iz 49,1-6) vytvára prepojenie s predošlou nedeľou, kde v prvom čítaní zazneli verše prvej piesne (Iz 42,1-4.6-7). V komentári pred týždňom bola spomenutá možná kolektívna i individuálna identifikácia „služobníka“. Oba aspekty vychádzajú na povrch i v druhej piesni. Najprv je služobník identifikovaný ako „Izrael“, potom dostáva črty jednotlivca, ktorý vydáva svedectvo o svojom povolaní a poslaní. Bolo tiež spomenuté, že evanjeliá čítajú Ježišovu službu v perspektíve uskutočnenia Izaiášových slov o Pánovom služobníkovi.

Stojí však za to pripomenúť si pôvodný kontext úryvku. Počnúc od kap. 40 sa v Izaiášovom spise otvára nová kapitola proroctva, pripisovaná novej situácii. Kým v prvej časti hlas proroka nalieha na svedomie ľudu prísnym „beda“ (Iz 1,4) a upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo nešťastia, druhá časť sa nesie v duchu výzvy „potešujte“ (Iz 40,1), pozvania posilniť a vliať novú nádej. Tak i slová Pánovho služobníka – v druhej piesni hovorí totiž on sám v prvej osobe – ústia do povzbudenia, ktoré rozširuje dar spásy do univerzálnych rozmerov. Pánov služobník bude „svetlom národov“, aby Božia spása „siahala až do končín zeme“.

Čítať ďalej...
Template Settings
Select color sample for all parameters
Red Green Blue Gray
Background Color
Text Color
Google Font
Body Font-size
Body Font-family
Scroll to top