1. čítanie: Iz 49,3.5-6

Úryvok z druhej piesne o Pánovom služobníkovi (Iz 49,1-6) vytvára prepojenie s predošlou nedeľou, kde v prvom čítaní zazneli verše prvej piesne (Iz 42,1-4.6-7). V komentári pred týždňom bola spomenutá možná kolektívna i individuálna identifikácia „služobníka“. Oba aspekty vychádzajú na povrch i v druhej piesni. Najprv je služobník identifikovaný ako „Izrael“, potom dostáva črty jednotlivca, ktorý vydáva svedectvo o svojom povolaní a poslaní. Bolo tiež spomenuté, že evanjeliá čítajú Ježišovu službu v perspektíve uskutočnenia Izaiášových slov o Pánovom služobníkovi.

Stojí však za to pripomenúť si pôvodný kontext úryvku. Počnúc od kap. 40 sa v Izaiášovom spise otvára nová kapitola proroctva, pripisovaná novej situácii. Kým v prvej časti hlas proroka nalieha na svedomie ľudu prísnym „beda“ (Iz 1,4) a upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo nešťastia, druhá časť sa nesie v duchu výzvy „potešujte“ (Iz 40,1), pozvania posilniť a vliať novú nádej. Tak i slová Pánovho služobníka – v druhej piesni hovorí totiž on sám v prvej osobe – ústia do povzbudenia, ktoré rozširuje dar spásy do univerzálnych rozmerov. Pánov služobník bude „svetlom národov“, aby Božia spása „siahala až do končín zeme“.

1. čítanie: Iz 42,1-4.6-7

V druhej časti spisu proroka Izaiáša sa nachádzajú štyri tzv. piesne o Pánovom služobníkovi. Ide o hymnické opisy postavy, ktorá dokonale plní Božiu vôľu v prospech vyvoleného ľudu, a jeho pôsobenie dokonca presahuje hranice Izraela [„...právo prinesie národom“; „na jeho zákon čakajú ostrovy“]. Začiatok kap. 42 je prvou zo štyroch piesní. Boh v nej cez svätopisca predstavuje postavu svojho služobníka ako postavu nádeje, toho, kto obnoví spravodlivosť a zmluvný vzťah s Bohom. Z kontextu nie je zrejmé, či ide o konkrétneho jednotlivca alebo kolektívnu metaforu celého vyvoleného národa. Často totiž výrazom „môj [Pánov] služobník“ prorok označuje kolektívne celý Izrael (Iz 41,8-9; 44,1-2.21).

Mt 2, 1 - 12

Zdá sa, že traja králi rozumeli hviezdam lepšie ako politike. Veď o radu, kde nájsť novonarodeného Kráľa, išli priamo do tlamy levovej, k Herodesovi v Jeruzaleme . Akoby sa všetko dôležité malo diať práve tam. A skutočne, tam sa udeje slávnostné zvestovanie narodenia Mesiáša. Podobne i Lukáš použije kontrast medzi impozantným, anjelmi ohláseným príchodom Mesiáša pastierom a skromnou maštaľou. Obaja poukazujú na paradox spásy: veľké veci sa dejú v skromných podmienkach.